Príklad č.1. Súkromný život
Kedysi som čítala zaujímavý príbeh o Lechovi Stanislawskom, ktorý sa ocitol v koncentračnom tábore. Už mal dosť pozerať sa na hrôzy, ktoré sa okolo neho diali: neľudský prístup väzniteľov, minimum stravy, ťažká práca, zomierajúci priatelia ...
Ako tak v jeden deň vykonával zákopové práce, v hlave mu začali víriť myšlienka, že ak to takto pôjde ďalej, už ten psychický tlak nevydrží. A začal si klásť otázku: ´Ako sa dostanem z koncentračného tábora von? Ako?´ Opakoval si tu otázku niekoľko krát - desať, stokrát... Do hlavy sa mu vkradli pochybovačné myšlienky: To je nezmysel! To sa Ti nepodarí! Koľkí sa o to pokúšali!
No on sa nimi nedal prevalcovať. Opäť si neoblomne a neúnavne kládol otázku ´Ako sa odtiaľto dostať?´ Opakoval si ju s istotou, že objaví na ňu odpoveď.
Keď sa v ten deň v podvečer vracali zo zákopových prác, všimol si kopu mŕtvych tiel, ktoré boli povyhadzované z plynových komôr. V nestráženej chvíli k nim pribehol, povyzliekal sa a zaboril sa medzi ne.
Ako opisoval, bolo mu zle z pachu rozkladajúcich sa mŕtvol, zo zápachu plynu ... no čakal.
Prišlo nákladné auto, mŕtvoly povyhadzovali hore. Počul zvuk naštartovania motora – bola to pre neho prvá malá výhra.
Auto sa pustilo na cestu. Po čase zastalo, „vysypalo“ mŕtvoly do spoločného hrobu.
Lech nehybne čakal.
Počul zvuk vzďaľujúceho sa motora.
Čakal. Čakal. A keď sa okolím nerozliehal žiaden podozrivý zvuk, vstal a bežal.
Ako hovoril, boli to jeho prvé kilometre za slobodou.
Možno si poviete že mal šťastie. Mal (veď aj on mohol skončiť v plynovej komore, jeho telo mohlo odmietnuť nápor, ktorý sa od nich vyžadoval).
Mohol sa vzdať psychicky. Mohol sa ľutovať a pýtať sa, prečo sa to stalo práve jemu, načo má ešte žiť, ak členovia rodiny zomreli ... mohol ...mohol ...mohol ... no on sa rozhodol inak.
Koľkokrát, keď sa ocitneme v ťažkej situácii, si kladieme otázku, prečo sa to stalo práve mne? Táto otázka nás neprivedie k riešeniu. Smeruje k analýze (minulosti), k hľadaniu všetkých možných dôvodov a kvázi-zdôvodnení ... Nepotrebujeme sa zabetónovať v tomto stave, ale pokiaľ je to možné, čo najskôr z tejto situácie vyjsť. Položiť si otázky, ktoré upriamujú našu myseľ do budúcnosti.
• Ak sa vám niečo v živote nevydarilo - Ako využiť túto skúsenosť? Ako využiť túto situáciu vo svoj prospech?
• Ak ste po rozvode - Čo mám robiť, aby aj tieto ďalšie roky života som prežil ešte krajšie, šťastnejšie, než doposiaľ?
• Ak sa cítite vyčerpaní – Čo ma napĺňa radosťou? Šťastím? Čo by som robil, keby som mal neobmedzené množstvo času?
• Ak ochoriete – Čo mi signalizuje moje telo?, Ako sa z toho čo najskôr dostanem?
• ... Za čo môžete byť vďační napriek tejto situácii?
... a počúvajte pri tom svoje vnútro. Zahoďte všetky predsudky, čo sa patrí, čo by ste mali, čo robia iní. Vy – ste Vy. Svoju odpoveď máte vnútri.
Príklad č.2: Podnikanie
Richard Webster vo svojej knihe Tvorivá vizualizácia opisuje príbeh muža, ktorý ohromne zbohatol na obchode so stavebným drevom. Keď sa ho novinári pýtali, ako sa mu to podarilo, odvetil, že každý deň sedel v zatemnenej miestnosti, meditoval a pokúšal sa pri tom vizualizovať Ako bude priemysel so stavebným drevom fungovať o 10 rokov?
Všetky nápady si zapísal a hneď ich využil vo svojej firme. Tieto jeho vizualizácie spôsobili, že svojich konkurentov o 10 rokov predbehol a zarobil tak milióny dolárov.
Odvtedy som pozorne sledovala interview s úspešnými podnikateľmi a nachádzala som zrnká múdrostí.
• Henry Ford - Akým spôsobom môžem určitou metódou vyvinúť výrobu tak, aby si auto mohla kúpiť čo najširšia vrstva kupujúcich?
• John Vanhara – Čo prinesie najväčšiu hodnotu mojím zákazníkom?
• Michael E. Gerber - Ako bude vyzerať naša firma, keď bude na vrchole výkonnosti? (keď bude pripravená k predaju?)
• Anthony Robbins - Akým spôsobom by som mohol pridať k životu ostatných ľudí niečo hodnotného?
• Vic Johnson – Je toto tvoje maximum?
• ... Ako môžem využiť tieto informácie?
Želám Vám, aby ste mali dar položiť tú správnu otázku, ktorá vás navedie na tú správnu cestu.