Čo som sa naučila pri trénovaní pevnej vôle

Autor: Ivana Miklovič | 3.10.2012 o 11:58 | Karma článku: 11,12 | Prečítané:  2108x

Kedysi som bola na školení o zdravej výžive. V oblasti zdravého stravovania som neprišla o nič múdrejšia. Objavila som však jeden zaujímavý tip. Prednášajúci nám rozprával o tom, že ak niečo veľmi, veľmi chceme, musíme byť ochotní niečo za to „zaplatiť“. Ako príklad nám uviedol svoj vlastný príbeh, keď jeho manželka čakala bábätko a v istej etape tehotenstva jej zistili, že s bábätkom to nie je úplne v poriadku. Vyzeralo to na Downov syndróm. V tom momente náš lektor uzatvoril „s nebesami“ dohodu, že do konca tehotenstva si nedá žiadnu sladkosť do úst - len aby sa bábo narodilo zdravé. Pár krát mal pokušeniu. Dielik čokolády už držal na jazyku, no v tom si spomenul, za čo bojuje a vypľul ju. Záver: dcérka sa narodila a je zdravá.

Neviem, ako funguje tento „bártrový obchod“, náboženskí učitelia by sa zaiste búrili, že Boh nám dáva veci nie niečo za niečo, ale z milosti ...

Nech je to už akokoľvek, tento experiment ma zlákal. Rada sa pustím do vybrúsenia si pevnej vôle. Veď čo môžem stratiť?
To som však ešte netušila, koľko objavov ma na tejto dobrodružnej ceste čaká.

Ako prvé som sa rozhodla, že si tri mesiace nič na seba nekúpim. Pre mňa, ako ženu, je to totálna výzva. Absolútne nič! Ani sponku. Ako odmenu za splnenie svojho predsavzatia som si „vypýtala“ splnenie môjho pracovného sna.
Pár dní na to, čo som uzatvorila imaginárnu dohodu, som sa ocitla v galantérii. Potrebovala som nejaké gombíky synovi na svetrík. Gombíky som našla. Ako som tak postupovala k pokladni - čo nevidím. Nádherná kabelka. V akcii! No nekúp to. Obzerám si ju. Peňaženka svrbí. Je presne môj štýl. No nádhera. Už si ju predstavujem, k čomu si ju dám...
Stop. V tom ma napadla moja dohoda. Stojí mi táto kabelka za to, že sa mi môj sen nesplní? Veď doma mám niekoľko kabeliek. Musím mať práve túto? A tak som ju položila do regála a odišla len s gombičkami.
Na záver mi behalo v mysli, že toto bola asi prvá skúška mojej pevnej vôle.

Ako si tak „bežím“ časom, napadlo ma, že to ani nie je ťažké vydržať. Už prešiel mesiac a zatiaľ som dohodu neporušila. ´Nóó, som dobrá!´

Ani nie pár dní po tejto mojej hrdej úvahe začali v Auparku letné výpredaje. Zaujímavé veci za zaujímavé ceny.  A k tomu ešte atak kamarátiek, že akcie sa skončia, a kým mi skončí môj „celibát“, tie nádhery už nebudú mať.
´Majú pravdu´, hovorila som si. Chvíľkami ma prepadal červík pochybnosti, čo za blbosť som si to na seba vymyslela. Ale vidina odmeny – dostatok zákaziek ma držala v zotrvaní.
Uf, tak toto bolo asi pokušenie č. 2.
Aby som to celé zvládla, vyhýbala som sa obchodom veľkým oblúkom.

Viem, že prišlo ešte pokušenie číslo tri. Už si presne nepamätám, o čo išlo. Viem však, že som ho zvládla.
Keď bol posledný deň môjho trojmesačného celibátu, boli sme na dovolenke mimo Slovenska. A ja som si uvedomila, že som to zvládla. Mala som chuť dať celému svetu na vedomie, že ja som to fakt zvládla.

Keď som tak rekapitulovala celý tento experiment, prišla som k záveru, že vždy na ceste za svojím snom, budeme podrobení skúškam. Jediná šanca, ako ich zvládnuť, je dať si pozor na to, kam upriamujeme svoju pozornosť.

Po úvodnom experimente som si takýchto tréningov pevnej vôle na seba našila ešte niekoľko:
• Cvičiť denne pätnásť minút, hoci sa mi už zatvárajú oči – odmena stála za to, konečne sa mi moje rozmery pozdávali.
• Na Silvestra sa nezapojiť do sms maratónu a neposlať nikomu želania (hmm, poviem vám, zvedavosť, čo to spôsobí bola riadne silná!). Tí, čo posielali sms len pro forma odpadli, a tým, ktorým na mne záležalo, sa ozvali. Práve tieto sms hriali pri srdci.
• Tri mesiace nejesť ani kúsok mäsa – v kombinácii s mojimi ostatnými zásadami stravovania som si dobabrala zdravie. Nič to, občas človek aj zakopne.
• Nepiť kávu – keďže mám zväčša nízky tlak, tiež som túto „súťaž“ nevyhrala a veľmi rýchlo som naskočila na kávičkovanie.
• V rozhovore s mužmi ani len náznakom nepovedať žiadnu dvojzmyselnosť a nenaskočiť na tento štýl rozhovoru – a naše kamarátstva sa posunuli na vyššiu úroveň. Takú, ktorú si nesmierne cením.
• Povedať ľuďom svoj názor na situáciu, hoci viem, že to, čo poviem, nebude populárne – keďže som doposiaľ fungovala ako diplomat a nekonfliktný typ, pár ľuďom som vyrazila dych a asi urobila poriadne tornádo v ich živote, pomenovaním toho, ako to vidím ja.

Občas som možno niečo prestrelila, pár kontaktov narušila, no vždy som pri týchto hrách veľa získala. Tie divé kone vo mne sú už opäť o niečo skrotenejšie. Už viem čakať - na ten správny moment ...

Táto hra sa mi tak zapáčila, že už sa stala súčasťou mojej osobnosti a s malými pauzami sa hrám aj niekoľko takýchto hier súčasne. Pridáte sa?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?